Poznanie, k jeho nadobudnutiu je potrebná zvláštna metóda a dôkladné skúmanie, ktoré sa líši od jednoduchých schopností nazývame umením. Teda výraz umenie znamená vedenie, poznanie  toho, čo sa vie, znalosť, učenosť, majstrovstvo v niečom, rozum. Boh je dokonalý v umeniach, t.j. Boh je vševedúci, je všemohúci, všetko vie, je dokonalý rozum. Kniha Prísloví hovorí o Múdrosti, ktorá je výrazom Božieho dokonalého vedenia. Túto svoju dokonalú múdrosť nemá Boh od nikoho ( Job 21,22; Iz 40,14 ), ale riadi ňou všetko ( Prís 3,20 ). Pre človeka je ovšem nevyspytateľná, príliš vysoká, nestačí na ňu ( Job 38, a 39; Ž 139,6 ), ale Boh môže niečo zo svojej vedomosti t.j. znalosti a schopnosti dať ľuďom ( Ex 31, 3nn; Iz 28,24nn). Väčšinou sa umením myslí to, čo zbožňujeme do nekonečna a stáva sa nám akýmsi božstvom, a tento prejav dôvery, ináč povedané viery, nazývame náboženstvom, t.j. poznanie a poslušné uznanie Boha ako Pána. Aj toto umenie dáva ho len tým, ktorí sa ho boja ( Ž 25,14 ), ktorí sú striezliví ( Iz 28,9 ), rozumní ( Prís 14,18 ), t.j. ktorí sa ním chcú nechať viesť a podrobiť sa jeho vôli. O aké poznanie tu ide, je zrejmé z mnohých miest Starého zákona. Je to poznanie a poslušné uznanie Božej vôle (Ž 119,66; Oz 4,6; Mal 2.7; Oz 6,6), jeho všemohúcnosti ( Ž 19,3 ), praktická nábožensko-mravná múdrosť ( Prís 1,4; 5,2; 11,9; 12,1; 22,20; Kaz 1,16; 7,12; 12,9 ), ktorej základom je bázeň Božia ( Prís 1,7.22.29; Iz 33,6 ). Na prisľúbenom Mesiášovi spočinie trvale Duch poznania ( Iz 11,2 ) a bázeň Pánova, t.j. oboznámenie sa so skutočnou Božou vôľou, spojenou s jej rozhodným plnením. Izaiáš hovorí, že pod mesiášskou vládou aj srdce bláznov nadobudne umenie (múdrosti) ( Iz 32,4 ). Teda piatym darom Ducha Svätého je dar umenia. Čo sa tu rozumie pod slovom umenie sme si už ilustrovali zo Starého zákona.
     V biblickom ponímaní slovo umenie neoznačuje umeleckú činnosť, ako to poznáme my z nášho praktického života, t.j. umelecké obrazy, rezby, sochy, romány, hudobné diela a podobne,ale ide o poznanie, či vedenie, teda o vedomosť a to, čo sa vie: vedomosť, učenosť, rozum. Ide vlastne o poznanie, pochopenie, vnímanie, učenie, schopnosť naučiť sa. Podľa knihy Jób /37, 15/ je Boh dokonalý v umeniach, t.j. Boh je vševedúci, dokonalý rozumom, je všemohúci, všetko vie.
     Pre človeka je to príliš vysoko a nedosiahnuteľné, človek nestačí na veľkosť Božieho umenia, ale Boh môže dať niečo zo svojej znalosti a schopnosti ľuďom. Šalamún sa modlí za také znalosti, ktoré by ho naučili spravodlivo spravovať ľud a krajinu: „…Daj teda sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým, veď ktože by vládal spravovať tento tvoj početný ľud?“ ( 1 Kr 3,9 ). Boh mu odpovedal: „Pretože si si žiadal túto vec….dám ti srdce múdre a chápavé …“ ( 1 Kr 3,12 ).
     Väčšinou pod výrazom umenie sa myslí to, čo nazývame náboženstvom, t.j. poznanie a poslušné uznanie Boha ako Pána. Aj toto „umenie“ pochádza od Boha ( Ž 94,10; Prís 2,6.26 ), lenže dáva ho len tým, ktorí sa ho boja ( Ž 25,14 ), ktorí sú striezliví ( Iz 28,9 ), rozumní ( Prís 14,6; 18,15 ), opatrní ( Prís 14,18 ), t.j. ktorí sa ním chcú dať viesť a podvoliť sa jeho vôli. Ide o poznanie a poslušné uznanie Božej vôle ( Ž 19,3 ), praktická a mravná múdrosť, ktorej základom je Božia bázeň.
     Múdry je vyzývaný, aby odišiel od muža bláznivého, keď pozná, že nieto u neho niečo, čomu by sa mohol priučiť. Umenie je vedieť dávať dobrú radu . V knihe Kazateľ nachádzame význam umenia v zmysle – kto rozmnožuje umenie, rozmnožuje bolesť, t.j. čím viac človek vie o sebe a o blížnych tým viac sa trápi ( Kaz 1,17 ).
     V Novom zákone ide prevažne o preklad gréckych slov gnósis = poznanie, vedomosť a epignósis = dôkladná, plná znalosť.
     V zásade ide o poznanie spasiteľnej Božej vôle.